k'aayo'ob, óok'oto'ob yéetel paaxo'ob

martes, 14 de julio de 2015

k'aayo'ob, óok'oto'ob yéetel paaxo'ob


ti' tu k'iinil cha'ane' ya'ab ba'alo'ob jach jats'utstak yaan u tia'al ilbil, je'ex le óok'oto'ob ku meenta'al le ken chunpajak junp'éel cha'an, je'el bix le ku k'aaba'tik jáaranao', le óok'ot je'ela' jach jats'ust tumen le xi'ipalo'ob yéetel le xch'úupalo'ob óok'otko' ku jelkubaob yéetel ki'ichkelem nook'o'ob jach ya'ab u boonilo'ob. Way te'el tu lu'umil Campeche' yaan jáaranaob ku yóok'ota'alo'ob je'el bix le ku k'aaba'tik pichito amoroso, la guaranducha yéetel el pregonero de campeche. Yaan xan k'aayo'ob ku k'a'ayal je'el bix las torres de catedral, la novia del mar.

JUAN CHE CALAN

U TSIKBALILO’OB IN KAAJAL

U TSIKBALILO’OB IN KAAJAL

Ti’ in kaajale’ ya’ab ba’alo’ob ku tsikbalta’al tumen le nojoch máako’obo’, chéen ba’ale’ ma’ ts’íibta’ani’, bey túuno’ ma’ táan u k’aóolta’al tumen yaanal máako’ob, táanxekaajilo’ob wáa je’el máaxake’. Yo’olal beyo’ ma’ u sa’atal le ba’axo’ob ku tsikbalta’alo’, je’ex le tsolxikino’obo’, bix u ka’ansa’al le mejen paalalo’obo’, le mejen xch’úupalo’obo’, wáa je’ex le úuchben tsikbalo’obo’.

JUAN CHE CALAN

PAT BOY


PAT BOY
Bejla’e yéetel le túumben k’aayo’ob ku meenta’al ichil maaya t’aano’ le táankelem xi’ipalalo’obo’ ku páajtal u yojéeltiko’ob tuláakal ba’alo’ob ku yúuchul ti’ yóok’ol kab, bey xan ba’axo’ob ku yúuchul ichil u láak’ máako’ob; beyo’ yéetel le túumben k’aayo’obo’ je’el xan u páajtal u kalantiko’ob u tooj óolalo’obe’.

JUAN CHE CALAN

DOMINGO DZUL POOT

DOMINGO DZUL POOT
Le nojoch yuumtsil Domingo Dzul Poot, juntúul máak jach ya’ab ts’íibo’ob tu meentaj ich maaya t’aan tu’ux ku tsikbaltik ba’axo’ob tu yu’ubaj ti’ u chiich yéetel u na’ le ken xi’iko’ob ka’ach jiit’p’óoc ichil áaktun. Ku tsibaltike’ yáaxe’ chéen tu kanaj yéetel le tsikbalo’ob ku meenta’al ti’o, chéen ba’ale’ ka’a tu kanaj ts’íibe’ tu tukulktaje’ jach k’abéet u ts’íibtik tuláakal yo’olal ma’ u tu’ubul yéetel ka’a ojéelta’ak tumen u láak’ máako’ob.

JUAN CHE CALAN

U K’AAYILO’OB DZITBALCHE

U K’AAYILO’OB DZITBALCHE
Ku tukulta’al ka’ache’ mina’an áanalte’ob ts’íibta’ano’ob way tu lu’umil calkinie’, bejlae’, le tuukul je’elo’ ma’ beyi’, tumen yaan junp’éel áanalte’ ts’íibta’an úuchi ku k’aba’atik u k’aayilo’ob Dztitbalche. Ti’ le ik’ilt’aano’ob ts’íibta’ano’ob te’el áanalte’a je’el u beytal u xo’okol jejeláas k’ajláayilo’ob yóok’ol u úuchben kaajilo’ob mayab. Ichil le lo’oba’ je’el u páajtal u xo’okol bix u yúuchul k’amnikte’, xkolomche’, wa’apáach’o’ob yéetel p’uuso’ob, kama’at’aan ti’ yuum láat’ kab tuuno’ob, yéetel u láak’ jats’uts xooko’ob.

JUAN CHE CALAN

BALTS’AM

BALTS’AM
Tené kin tukultike’ le balts’amo’ jach k’abéet u mejata’al ichil u najil xook, tumen beyo’ le paalalo’obo’ je’el u páajtal u kaniko’ob ya’ab ba’alo’ob ku meenta’al ichil u yotoch, yéetel u láak’tsililo’ob  wáa ichil najil xook.
Beya’ je’el xan u páajatal u beytal u jach ma’alob kanik tuláakal ba’alo’ob le paalalo’obo’. Le balts’amo’ junp’éel  nu’ukul je’el u meeyaj ya’ab ti’ le ajka’ansajo’obo’, tumen je’el u páajtal u yáantikuba u tia’al ka’a u ka’ans le ajkanbalo’obo’.

JUAN CHE CALAN

BULUK JATS MEYAJ: BA'AX TUUKULTIK YÓOLAL LE SEENKECH TS'ÍIBO'OB XOOKO'

jueves, 9 de julio de 2015

BULUK JATS MEYAJ: BA’AX TUUKULTIK YÓOLAL LE SEENKECH TS’ÍIBO’OB XOOKO'

Tu laakal le xooko u’uyaj ti’e’ diplomado sábado jats’utso’ob, chen ba’ale yaan taalan u xookil, tumen le ts’íibo’ob beetan jejeláaso’ leten k’a’abet kaanik ma’alo’ob; ti’al xookik je’el ba’axak keen wil tu la’ kaajo’ob beyxan beyo’ je’el na’atik ba’ax taan u tsikbatal, tumen wa ma’t- t’aanik tu béeli je’el  a’alik u la’ ba’; leten yaan xak’altik jejeláas analte’o’ ti’al k’aj óoltik tu laakal ts’íibo’ob je’el bix: junp’éel na’at, ik’ilt’aan, u analte’i’ janalo’ob, jats’uts t’aano, tsikbalo ts’íibtano’ kach úuchil; beyo tu laakal yaan xookik, ts’íibtik  ti’al u seen yaantal analte’ob ichil maya t’aan.
Tu najil xook je’el kaansik jejeláas tsikbalo’ ti’e’ mejen paalalo’ob, beyo’ ma’ tuun tu’ubsal, beyxan beyo’ je’el  u beetko’ob tumben  ts’íibo’ob yóolal le ba’ax ku yu’ubko, wa le ba’ax ku tsikbata ti’ tumen u yuumo’, beyo’ ku páajtal xan u yakunko’ u miatsil.

TRABAJO NUMERO ONCE: QUE PIENSO SOBRE LOS DIFERENTES ESCRITOS QUE SE LEYERON.

Todos los relatos literarios que escuchamos en el diplomado el sábado son bonitos, solo que algunos son difíciles de leer, porque hay diversos escritos importantes que son buenos aprenderlos; para leer lo que vemos en otros lugares y entender lo que se platica, porque a veces no decimos bien  la pronunciación de las palabras como debe de ser hay decimos otra cosa; por eso debemos buscar diversos varios libros para conocer diversos escritos como: una adivinanza, poemas, relatos literarios de nuestros antepasados, recetas de cocina; así  todo debemos leer,  escribir para tener otros libros  en maya.
En la escuela podemos enseñar a los niños  diversos relatos, pues así no se olvidara; también así pueden hacer nuevos escritos sobre lo que escuchan o lo que les relatan por  su padres, así van a valorar su cultura.

IN K'AABAE X-FELIPA
 
NÚUK TÁAN X- VICTORIA

Jajat'aan aj-kaansaj Felipa tiulaka le xook ku  betaalo tiu  t'aani maaya jach talak  xookik tumen ma'  táaloon tie  xook  ku  betaj ti  máaya,  tumen  ma súuk  xookik, káabet xook yéetel tie  diplomadoa' ta'atoon  k'aote u  k'aabeti, le xook  maaya  ka' k'aansik  tie  mejen paalalo' tial  u  kaankoo' kaak  xook, analte'ob, k'aayo'o, tsiikbalo'ob.

Tiene usted razon maestra con respecto a la lectura que se realiza en lengua maya hay algunas que se nos dificulta leer es porque nosotras no estamos acostumbradas a hacer lecturas en maya es falta de practica, en este diplomado se nos dió la oportunidad de conocer la suma importancia de le legua maya del cual hay que perservarla y enseñar a nuestros alumnos por medio de cantos, juegos, narraciones.





MEYAJIL ÚUCH' SABADO.

miércoles, 8 de julio de 2015



                     K’IINSABIL  XOOKO’O  MAAYA T’AAN.

   Le sábadoo úuch’  jejeláas  cháano’ob, tula'akal le káansajo'ob binoób u yéeso'ob, u xoobo'ob le báax tu meyajto'ob tie' diplomado: yaane' tu xooko'ob báax ku túukultikoób tie' méyaj yéetel le másewal t'aano', ula'ak'o'ob tu xoo'ko'o'b pikilt'áano'ob, k'aayo'ob, beetajo’ob.
   Le kánsajo'obo' yaantio'b jéejela's kambaloób tie' máaya t'aano' , tuláakalo'ob ku tsa'jóo'ob u múuk'il uti'al u máalota' u ts'íib wa u xook ichil másewal t'aan.  Le máako'ob bino'ob  tie' cháano' tie' t'aano' kíimak u yóolo’ob  tumen tu béetiko'ob ma' u sáata le u miatsilo’.

                 EL MARATÓN DE LECTURA EN LENGUA MAYA.
     El sábado se llevó a cabo una demostración con respecto a las actividades relacionadas en lengua maya de las cuales  los maestros fueron a demostrar, escuchar los trabajos realizados en el transcurso del diplomado: leyeron diversos  trabajos  que se realiza con la lengua maya, poemas, cuentos, cantos, etc.
     Se presentaron diferentes aprendizajes en lengua maya,  todos pusieron su mejor esfuerzo para mejorar su escritura o lectura en esta lengua maya. De tal manera que  las personas que acudieron a ese lugar estuvieron muy contentos porque contribuyeron de alguna manera a preservar parte de nuestra cultura.  in k'aabae'.

  X-VITORIA

TS'OOK TÁAN TIOLAL IN  MAYAJ.
 Tulakal  le meyaj  úuch'obo tiu  kiini  le diplomado, laaj tsab'lantaj  káaolbi,  káayo'ob, xooko', balts'am, yaano'be talan  u  xooko'  tumen matech  xiixtix  analteo'ob maaya t'aan, k'aabet na  u talantak  xook yéetel k'a k'aaolt biix  u  yaalaj u  laaj t'aano'  maaya. k'aabet  k'ansik le mejen paalalob y  la'  máako'ob  tiolal  ma'  u tubsaj.

   Todas las actividades que se realizaron en el diplomado, se dieron a conocer, los cantos,  lecturas, obras de teatro, alunos se les dificulta leer porque  no tenemos el habito de la lectura en maaya para que de esta manera no se nos dificulte leer, por esta razon  bedemos enseñarselos a nuestros alumnos y otras personas.

TU'UKU'UL YÓOLA'AL U MEYAJ YUM DOMINGO DZUL

domingo, 5 de julio de 2015



 ka ta’al yum domingo dzul
“la narracion oral en lengua maya”
to’one x- ka’ansajo’on ma’ k’abeth
U tu’ubuli tomen jach jats’uts ka
E’sati le natsilo’ob yam tial ka kulak
u ka’ansti u mejen palalo’ob tial ma’
U mano’ob cheen beeyo
  X-AKA’ANSAJ  X- VIRGILIA

JACH MA’ALO’AB MA’
TU’USIK LE MAYA T’AAN YÓOLAL
BEYO TAK MEJEM PALAL KU BIN TÚ
NAJIL XOOK YAN KANIK TENE  UTST’AAN
JE’ BIX XOONAK E J-AKANSAJ TU XOOKA’A
LE MEJEM IICHO’OB PEDRO YEETEL JUANE’
JACH  JATS’UTSA TOMEN TU BEETA  CHAN
CH’EENAJO’ON TUN
X-AKA’ANSAJ X- VIRGILIA


LE MEYAJ UUCH JO’OLJEO TU’UX TS’OOK U
MEYAJ TU LA’KAL E AKA’ANSAJO’OB JACH JATS’UCHAJI
TOMEN  TU LA’AKA’AL E KA’ANSAJNAJO’OB TU MANSAJ
E AKA’ANSAJO’OB XOOK, K’AAY, XOOK TS’IIB META’AN
TOMEN UUCHBEN MAAKO’OB  YEETEL U XOOKÍIL  POPOST’AAN
BEEYXAM TU E’ESO’O U NU’UKULI YICH K’O’OBEN YEETEL U
NU’UKU’ULI YICH K’OOBEN YEETEL U NU’UKU’ULI KU BISIK JUNTU’UL
 NOJOCH MAAK TIAL U BIN ICH KOOL. U LA X –AKA’ANSAJO’OB
K’AAYNAJO’OBI CHENBALE MAYA BEEYXAM YANE MAN’OB U XOOK
YÓOLA’AL TS’O’NO’OB MAKO’OB  KU BINO’OB  BÚUJ WA U KÍINSOOJ
KEJ ICH K’AAX TE’ELA PAAKAT TAK LE KA’ACH MA’ YÓOLOJ MAYAE
MANO’OB XOOX.
X-AKA’ANSAJ X - VIRGILIA

 jeets' meek'


Le jeests’ meek’ jump’el ti yaakach payátsil ku beetaal ti le mejem kaajo´o u tia´al u jéepajal u tuukul jump’el chan paal yeetel u kaanik tumben kuxtali je’ex bix jejelaas meyaj ich muuch’ kuxtal wa ti u la´a kajtal ku bin wa xch’uupal wa xíipal je´el buka´a u k’inile. • Le jeets meek’a suuk u beeta´al ti mejem kaajo´obo. • U yuutsil u beetale jeets meek’a u tia´al u kanik jejelaas meeyaj le chan paalo´o beyo ken nuukchajko´obe u kaanmano´ maalo´ob meyaj. • Bix u beeta´al e jeets meek’a le ti u yaax jéeke u yook e mejen paalalo´obo u tial u kaanko´ob xíinbal yeetel áalkab,yoolal ma´ u nuup’ul u mejen píixo´ob. • Tu kajil nunk’inie leili u beeta´al e jeets meek’o ti le mejen paalal uuk winali ti mejem xiipalalo, ku yáala´le le u mejem baake yooko´obo tso’ook u yiijtalo´ob ba´ale ti le mejen ch’upalale p’is yantal wak wiinal • U yuutsil u beetale jeets meek’a u tia´al u kanik jejelaas meeyaj le chan paalo´o beyo ken nuukchajko´obe u kaanmano´ maalo´ob meyaj. • Bix u beeta´al e jeets en BOLON MEYAJ TIO'OLAL K'AAYO'OB.

JEETS’ MEEK’ EL JEETS ‘ MEEK’ Es un rito de inserción e integración y de iniciación a las actividades y responsabilidades que incuben en adelante a quienes ingresan mediante este rito en el espacio social ocupando un lugar determinado tanto por su cero como por su edad. El jeets’ meek’ es una tradición vigente en la comunidad la práctica de esta ceremonia resulta común entre los mayas. La función del jeets meek es introducir a los niños a su nueva forma de vida ya que los preparan para ser buenos hombres y mujeres de trabajo, además que es la primera apertura de pies donde los ayudara a caminar bien a correr muy rápido ya que no se les junten las rodillas. En la comunidad de nunkini esta ceremonia se realiza a los 7 meses de edad ya que a esta edad los niños ya tienen los huesitos más firmes. En cambio a las niñas se les realiza a los 6 meses porque, se considera que los niñas crecen y se maduran más rápido que a los niños. Para esta ceremonia se buscan un en BOLON MEYAJ TIO'OLAL K'AAYO'OB.
 x-aka'ansaj x-virgilia

TSIIKBALI U MEYAJ J-DOMINGO DZUL POT

viernes, 3 de julio de 2015

                                                                    KAN WINAL JULIO JAABIL DOS MIL QUINCE
Lección 10.- ¿Cómo podemos aprender de la experiencia de don Domingo Dzul Poot?
Don Domingo Dzul Poot, en un señor indígena que en su niñez solamente hablaba su lengua materna que es la  lengua maya,  creció  con este habla porque sus Antepasados hablaban el maya original, entonces su abuelita le contaba cuentos en una cueva mientras tejían sobreros y que eso le sirvió de inspiración  para poder escribir infinidad de cuentos, leyendas y otros escritos ,  el muy afortunado porque  hoy en día se le está reconociendo su  trabajo  de toda una vida  hasta en lugares lejanos , así él se siente muy agradecido ya que se le está tomando mucha importancia de su  trabajo y sobre todo de la lengua maya, a los niños  cuando les conté  la historia de este gran ilustre de la lengua maya se interesaron mucho que hasta le hicieron su dibujo, sus escritos nos da pauta para seguir teniendo hábito a la lectura y sobre todo a la escritura porque podemos copiar las lecciones. Este señor nos herramientas para seguir aprendiendo más de esta cultura porque más adelante nos va a ser de gran utilidad para nuestra labor docente y como persona.

JATS’ XOOK LAJUN: BIX JÉ U PAJTAL KA’ANIK TI U MEYAJ J-DOMINGO DZUL P OOT.
J-Domingo Dzul Poot, juntúul maak maasewal tumen tu chichnile  lik’ yéete  maya t’áan jach bi’ix  ka’ana’an u t’aana yeete u et ch’íibalilo’ob, yéete u chiiché ku yo’oklo’ob ichi sajcab siis jit’ p’ook, u chíiche tu jit’ táan xan u tsikbal jats’uts t’áano’ob, jejenláaso’ob, máan k’iine nojoch chaji ka kaj u tsiitik le t’aano’obo, tak u t’áanile má tu túubsi tak belaé ku t’áanik, té k’íino’oba le máaka jach málo’ob  yu’ubkuba tumen té k’iino’oba tu ts’aya’a u nib óolali ti tumen taj bilali u mejay ts’ok u k’úuchu nach lúumilo’ob le ti túune tu ts’ayik  xan u nib óolali tumen tu k’aaj óolta ba’axo’ob u meyaj  bey xan tumen le maya t’áano k’áabet u t’áana . Le palalo’obo ká ti tsikbalta ti u k’aalaji J-Domingo Dzul Pooté taj tu ts’aayo bilali tumen uschaj tu xikin yu’ubko’ob tak tu tsito’ob u yochel, le u tsibo’oba  ku ts’ayik tóon túukul bix jé u pajtal u xook  tak u tsibil palalo’obe. Le nojoch máaka ku ts’aayik tóon u núukuli k aseen káan le miatsila(maya t’áan) tumen bix u bin meyaje bey u bin u k’áabeta to’on tak ts’íia kuxtal.

X-Elmy Aracely  Naal Canul

Comentario:
La narración en lengua maya como hace Don Domingo Dzul es manera de rescatar nuestra cultura cosa que no debemos olvidar y que involucrar a los padres de familia es muy importante ya que ellos le pueden contar estas historias a los niños al momento de comer, dormir o simplemente para pasar el rato, cosa que los niños iran repitiendo de generación en generación y nuestra cultura prevalecerá siempre.

NUUK T'AAN.

Tulaka le ba'ax ku ts'íikbatik Yuum Domingo Dzul Poot ku k'aabetchaja u ti'al muuk'kinsik miatsil, ba'le ma' k'aabet tu'ubsik u meyaj na' wa tata tsíilo'ob tumeen leti'o'obe je'el u paajtal u ts'íikbalo'b yéetel yalo'ob ken janako'ob, ken wenko'ob wa chen ken ts'íikbanako'ob, beyó le mejen páalalo'obo yaan u ts'íikbatiko'ob xaan ,bey tuno le miatsil ma' tu sa'atal.

aj-ka'ansaj: Sonia M.Medina Cuevas.

conclusion Elmy

Es muy grato ver y escuchar las personas hablar algo de nuestro origen porque así no nos olvidamos de nuestros antepasados. En cuanto a la escuela es muy importante transmitir estos conocimientos a nuestros alumnos involucrando a las competencias de aprendizaje y manejar ejemplos de la vida cotidiana.


jach kì'imak in  wòol keen in wu'uy u t'àan màak mayaa, tumen mix  bik'ìin keen tsu'ubs et ch'ìibalilo'ob. Ichil u naji ka'an xook jach biilali  k-kaansik  mayaa t'àan tumen k'àabet    takbesik tìo
le beetke to'on ah kaansajo'one  k'àabet  y'àan tak tsìib mayaa tumen bejo u pajtal xaak' tik  yeetelbix kuuxltal


ba'alo'on be yu là k¡+iij

u tsikbali le meyaj maya taan




Tu láakal le baax tsooltóon
Bix ka káaji le meyaj je´ bix
U miatsili u la mejen kajtali
Jach jats’u  ya´ab jejelas bax kaanaj
Jé bix u ts’íibilo’ob jets’táan u kuxtali
U la maako´ob.
Xka´ansaj virgilia

U la tiin xooka´a u analtei cantares de dzitbalche
Leti jach jats’u ts’íibo´ob
Yeetel ts’íib beeta´an tin kana´aj xaan ba´ax  balts’am
Beeyam u chan k’aay yum Danny jach jats’ut tin Úuyaj.
X-ka´ansaj virgilia


Beexaam le baax tu ts’ola yum domingo dzul” narración oral en lengua maya”
Leli jach jats’ut tomen yam tial ka  a tsikbalti natsilo’ob bix ju pajta´alu kaansik ti u mejen
Alo’obe tial ka kulako’ob jonaj

X-ka’ansaj virgilia





U TS'ÍIBO'OB BETAAN

jueves, 2 de julio de 2015



LAS NARRACIONES DE DON DOMINGO DZUL POOT.

Don Domingo Dzul Poot, creció en una familia indígena cuya lengua es maya porque sus padres hablaban esa lengua, es una persona que ha realizado muchas narraciones, es reconocido por sus escritos a través de cuentos, anécdotas, historias publicados en sus libros, las pláticas que su abuela y su mamá le decía cuando entraba en una cueva a tejer sombreros, el no dejo desapercibido y los escribió en sus libros que ahora nos lo da a conocer del cual son interesantes.
    También ayudo en la elaboración del diccionario maya cordemex, participo en la traducción de la biblia en lengua maya.
    Es interesante leerles  a los niños las narraciones de don Domingo, es una forma que los niños tengan comprensión lectora y les platiquen a sus familias las narraciones que se les da a conocer.
                   
                            U TS’IIKBALIL YUUM DOMINGO DZUL POOT.
     Yuun Domingo Dzul  Poot,  ch’ij  ichil láak’tsilo’ob u ch’iibaj máasewalo’ob ku t’aano’  maaya tumen  u yuum  yéetel  u na’e jach  ku  t’aano’o  maaya,  letie jump’éel máak jach yáa’   ts’iikbal  u  betmaj,  jach  k’aoltan u  ts’iibo’o tii  yaa’  analteo’ob u betma’, tulakal  u ts’ikbalil  betaanti’ tumen u  chiich yéetl  u na’  ichil sajkab tuux  ku  bin  úuch  jit’po’op’,  ma’  tu  chaaj’  u  máani ka  tu  ts’iitaj ti’  yáa’ anaalteo’ob belae’  ku  ts’ik  k’aoolbi jach  jats’uts’ baax  u  ts’iitma’.
    Antanaj ti’al  u  ts’íitaj jump’éel  nojoch analteo’ob tuux  ts’itaan yaa’  k’aaba’ob ma´ k’áaoltan bix  u  yaalal t’aano’  maaya.
     K’abéet  ts’aik u  k’aaolte   e  mejen paalal u  tsíikbalil  ku  betik yuum  Domingo, beeyo’  le paalalo’obo u  natko’o ku  ts’oole ka  u  ts’iikbat ichil  u  chi’íibalo’ob.

In  k’aabae  x-victoria.


NUUK T'AAN TI X-VICTORIA

X-Kaansaj Victoria jach jaj tu lakal baax ka tsikbaltiko, jach jats'uts tu lakal baax u ts'iitma yuum Domingo.
Bey xan ma'alob kansik ti' le mejen paalalo'obo ti tu najil xook ti'al ma' u tubsal tu lakal jats'uts ts'iibo le nojoch yuum Domingo. Bey xan k'aabet ts'aik u yile mejen paalao'obo jach jats'uts le u t'aani le maayao.
Le yuum Domingo, ma' chen le ba'alob tsikbaltanti tumen u chiich u ts'iitma, bey xan áantajnaji ti'al u beetal analte'i t'aanilo'ob, diccionario cordemex yéetel u k'ex t'aani u analte'i yuum k'u.

in k'aaba'e x-Elia

Contestación a Victoria

Maestra victoria es muy cierto todo lo que platica, es muy bonito todo lo que tiene escrito Don Domingo.
También que es bueno enseñárselo  a los niños en la escuela para que estos escritos bonitos de este gran señor no se pierdan. También hay que hacerles ver que que la lengua maya es muy bonita.
Don domingo no solo escritos de su abuela tiene hecho, también colaboró en la realización del diccionario cordemex, asi como también en la traducción de la biblia en maya. 

mi nombre es Elia.



TS'OOK  T'AAN X-VICTORIA  TIOLAL U  TS’IKBAL  YUUM DOMINGO.

TULAKAL  LE BAAX KU  TS'IIKBALTTK'  YUUM DOMINGO  TIO  ANALTE'OB,  LAAJ  JAS'UTS'OB  TUMEN  KU TSAIK  JOOLBI  TULAKAL  ÚUCHBEN  T'AANO'OB  KU  BETAAJ  TUME  ÚUCHEN MÁAKO'OB.
TOONE'  K'AABET XOOKIK' TI'  MEJEN PAALALO'OB TIAL  MA'   U  TUUBSAJ  LE TS'IBOBA' JACH JATS'UTS'O'.
TODAS LOS RELATOS QUE MECIONA DON DOMINGO EN SU LIBRO SON INTERESANTES PARA LAS PERSONAS QUE LAS ESCUCHAN, SON NARRACIONES  QUE HACIAN ANTIGUAMENTE LAS PLATICAS DE LAS PERSONAS ANCIANAS.
NOSOTRAS DEBEMOS LEERLES A LOS NIÑOS PARA QUE ESTAS NARRACIONES NO SE OLVIDEN.